Fórum
Kategorie: všechny láska a vztahyBůh a víraškolainzerátycíkve a denominacehudbajinékřesťanská seznamka
Křesťanský aktivismus
Boj proti potratům, homosexuálům, komunistům, ... angažujete se v něčem takovém? Má to cenu? Není to předem prohraný boj? Ježíš nám přece neslíbil politické vítězství. Čím více se tomu poslední dobou věnuju, tím větší depresi propadám. Nepřátelé už dávno vyhráli. Ty ideologie jsou samoreplikující. Nedají se vymýtit. A za jaký cíl se vlastně vlastně bojuje? Světa bez těchto ideologií? Politicky se nedá vyhrát.
palcov vloženo: 24/02/2019 komentáře (108) Jak to hodnotíš? 76 88
Změna ikony pohlaví
Zdravím, docela mě štve, že u mé fotky je ženský symbol pohlaví. Nevím jak to tento systém z mého popisku vydedukoval, ale docela mi to vadí. Díky za rady :)
pavel87 vloženo: 24/02/2019 komentáře (1) Jak to hodnotíš? 76 88
Technický dotaz
Omlouvám se, že zahlcuji zeď, ale protože nemůžu otevřít své zprávy, obracím se na admina zde. Prosím, dá se s tím něco dělat? Když chci rozkliknout zprávy, vidím jen bílou plochu. 😐 Děkuji
Anezka♡ vloženo: 22/11/2018 komentáře (1) Jak to hodnotíš? 76 88
2017 November
Zachariáš 12 ,10 -13 ,1: Rozjímať nad Obeťou Na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a úpenlivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a bedákať, ako sa bedáka nad prvorodeným. V ten deň nastane veľký nárek v Jeruzaleme ako nárek nad Hadad-Rimónom v údolí pri Megidde. Krajina bude nariekať, každý rod osobitne. Rod Dávidovho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; rod Nátanovho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; rod Léviho domu osobitne a jeho ženy zvlášť; rod Šimeiho osobitne a jeho ženy zvlášť. Všetky ostatné rody osobitne a ich ženy zvlášť. V ten deň bude otvorený prameň pre Dávidov dom a pre obyvateľov Jeruzalema na očistu z hriechu a nečistoty. (Zachariáš 12,10–13,1)
Tajdrlik vloženo: 27/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
Jak se změnilo křesťanství a proč s ní nemohu chodit
Odpovídám na články jestraba 1) Sňatek katolíka a protestanta (jeden z nich je samozřejmě žena) není zakázaný. Ale je silně problematický - v praktických věcech, v každodenním prožívání víry. Kam budou chodit děti na náboženství? Kam půjde rodina v neděli ráno na bohoslužbu? Z pohledu protestanta je to jedno, protože pro protestanta jsou katolická a protestantská bohoslužba stejně hodnotné. Z pohledu katolíka to ale není jedno, protože pro katolíka je katolická eucharistie něco, co naprostá většina protestantských denominací nemá. Jestliže katolík věří, že jeho společenství (katolická církev) je pravé Kristem založené společenství, kterému Bůh svěřil svátosti, pak ani přece nebude žádat své společenství, aby mu dovolilo nepřijímat tyto svátosti - a ani to nelze čekat od tohoto společenství. Takže všichno katolíci mají v neděli navštěvovat katolickou bohoslužbu a své děti nechávat vyučovat katolickému náboženství. Pokud to protestantský partner neakceptuje, tak je to neřešitelné. To je naprosto jasné a není potřeba z toho dělat zákaz.(pozn.: ateistickému partnerovi je to putna mnohem mnohem častěji, než protestantskému partnerovi - to je ten jediný rozdíl) 2) Nemám to podloženo dostatečně vědecky (o to ať se přou teologové - a oni se o to přou), ale naprosto jednoduchou, téměř dětskou úvahou mi vychází silně kritický postoj k podivnému "Sola scriptura": Budu mluvit především s pohledem na novozákonní knihy, u kterých je vysvětlení srozumitelnější. Novozákonní texty, jako např. Pavlovy listy, fungovali stylem oběžníku UVNITŘ organizace, kterou byla prvotní Církev. Církev nestála na těchto textech. Naopak, tyto texty POUZE doplňovaly život Církve a dokumentovaly Ježíšův život a rozvoj Církve. Postavit tyto texty NAD život Církve a její vývoj mi připadá jako veliké nedorozumění. (Abyste pochopili, co chci říct: představte si oběžník v jakékoli firmě. Firma nějak funguje, občas se v tom dělají nějaké změny, třeba i s pomocí oběžníku. Text oběžníku je pouze praktickým nástrojem k tomu.) Velice zajímavá věc: úplně ta samá Církev poté vybrala, které z těch textů budeme považovat za zjevené Boží slovo a které ne. Ty texty se nevybraly sami od sebe, jak by tomu snad někdo věřil. Ani je nepřinesl Mojžíš z Hory (tam přinesl pouze Smlouvu neboli Desatero). Tedy texty, které považujeme za zjevené Boží slovo, jsou ty, jež tvoří nyní kánon Písma svatého, ale je tomu tak až od konce čtvrtého století, kdy už dávno měla spousta věcí v životě Církve svou formu. A stejně jako pouze společenství Církve pod vedením Ducha svatého mohlo rozhodnout, které z textů bude považovat za posvátné, tak zrovna pouze totéž společenství Církve může dané texty vykládat. Nemohu si tedy vzít do ruky texty Písma, vymyslet si vlastní interpretaci a jít to někomu vnucovat, jakože tak je to jediný správný výklad a že všichni svatí a vzdělaní muži (a ženy) přede mnou se mýlili - to by byl galimatyáš (a jak vidíme, tak bohužel je) Setkávám se se stavěním tradice do protikladu s Písmem. Dokonce kdosi tvrdil, že Písmo je to psané a tradice to ústně předáváné - takový nesmysl, když je to naopak? velká část Písma byla předávána ústně. Naopak, celá historie Církve je provázena dokumenty a spisy. Ale zpět k protikladu: tradice - to je skutečný život Církve během dvou tisíciletí a součástí tohoto vývoje je i vznik Písma a poté jeho používání a výklad. Protiklad: neexistuje. Protiklad vzniká jenom tehdy, pokud je buď špatný výklad nebo špatně žité učení Církve. Důležitá poznámka: Písmo říká naléhavě: Vynaložte jakoukoli snahu, abyste zachovali jednotu. Jakoukoli snahu znamená prostě jakoukoli snahu.
jandvevod vloženo: 01/11/2017 komentáře (23) Jak to hodnotíš? 76 88
Odhlaseni
Prosim o informaci, jak se mohu z krestanske seznamky odhlasit.
Mirina vloženo: 14/11/2017 komentáře (2) Jak to hodnotíš? 76 88
Scháním kontakt
Rád bych mluvil s někým kdo byl v Lagosu - Nigérii ve SCOAN (SYNAGOGUE CHURCH OF ALL NATIONS) Neznáte někoho?
R71 vloženo: 21/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
2017 Utorok, 21. novembra
Ján Krstiteľ hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.” Mk 1,1-8
Tajdrlik vloženo: 21/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
2017 Streda, 22. novembra
Daniel povedal: „Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho kráľovstvo nezahynie. Dan 7,9-14
Tajdrlik vloženo: 22/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
Myšlienky
Niekedy sa naša modlitba stáva nemou, pretože ak v odovzdaní prežívame spoločenstvo s Bohom, vystačíme si aj bez slov. „Utíšil a upokojil som si dušu, ako sa nasýtené dieťa utíši pri matke.“ Tu už modlitba nepotrebuje slová, ba ani myšlienky.
Tajdrlik vloženo: 22/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
Campfest na Slovensku 2018
Je tu vážně krásně. Ještě zítra a v Neděli konec. Vážně dobrej Worship. Ondra ☺
OndraB vloženo: 03/08/2018 komentáře (1) Jak to hodnotíš? 76 88
2017 Pondelok, 27. novembra
Toto hovorí Pán: Vyhojím poranenia svojho ľudu, milovať ich budem vďačne. Oz 14,2-9
Tajdrlik vloženo: 27/11/2017 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88
Hľadám farára, kresťanského, poradíte mi prosím?
Na úvod by som chcel povedať, že nepatrím do žiadnej cirkvi či nejakej sekty. K štúdiu Biblie, či vlastne hlavne k štúdiu Ježišovho učenia, sa snažím pristupovať nezaťažený dogmatikou jednotlivých cirkví. O čo mi ide? Pri čítaní Nového zákona som narazil na značné množstvo Ježišových pokynov. Keď som sa zamyslel nad reálnymi možnosťami ich všetky naplňovať, tak som dospel k záveru, že takýto úkol je nemožný v ľudských silách realizovať. Pritom som sa nechcel upnúť na naplňovanie nejakých menej podstatných či okrajových pokynov s tým, že by mi to najdôležitejšie mohlo uniknúť. Tak som teda hľadal to, čo práve Ježiš považuje za to najdôležitejšie, za to najpodstatnejšie vo svojom učení. No a našiel som tieto dve vety: 1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30) 2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31) Ježiš ich jednoznačne vyzdvihol nad ostatné svoje pokyny a označil ich za prikázania nad ktoré niet!! Keď som sa nad týmito dvoma vetami hlbšie zamyslel a pokúsil sa pozrieť na ich naplňovanie kresťanmi posledných 2000 rokov, tak som dospel k týmto záverom. Tú prvú vetu pokonštantínovskí kresťania, po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, nejak v tichosti vypustili a pokúsili sa ju nahradiť, zo začiatku rôznymi výraznými ľuďmi, ktorých nazývali svätými a stavali dokonca i chrámy ich menami pomenované. Niekedy si vystačili i s obyčajnými soškami. Po cca tisíc rokoch určitú časť kresťanov omrzelo uctievanie sošiek či svätých a začali hľadať nejakú inováciu. No a objavili, že hlavne čo potrebujú, je úžasná viera, avšak bez lásky - viz. Luther. Niektorým sa toto nejak až-tak nepáčilo a rozhodli sa, že najdôležitejšie bude, keď budú uctievať sobotu. Iným sa ani toto nepáčilo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejší je krst, a to ponorením celého človeka a hlavne dospelého do vody. Niektorým sa ani toto nepozdávalo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejšie je pri zhromaždení kresťanov hovoriť jazykmi, ktorým stejne nik nerozumie. ... No a niektorí zase považovali za to najpodstatnejšie to, akým menom majú vlastne oslovovať Boha. U tej druhej vety si zase kresťania zobrali príklad z duchovných vodcov izraelského národa z Ježišovej doby. Tí síce pritakali Ježišovi, že je najdôležitejšie milovať blížneho svojho ako samého seba, no následne im nerobilo najmenší problém urobiť si u Ježiša výnimku a poslali ho na krutú smrť. No a tak si i pokonštantínovskí kresťania narobili kopu rôznych výnimiek v tejto druhej Ježišovej vete nad ktorú niet. Však len v minulom storočí tí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, poslali na krutú smrť minimálne desiatky miliónov ľudí, no možno to presiahlo i 100 miliónov. Však ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia sa hlásila v Nemecku ku kresťanstvu drvivá väčšina obyvateľov, t.j. cca 95 % (cca 2/3 obyvateľov sa hlásilo k protestantizmu a cca 1/3 ku katolíckej cirkvi), teda v dobe keď si za svojho národného vodcu zvolili dobrovoľne - demokraticky práve Hitlera. Keby sa boli títo kresťania zachovali tak, ako to bolo bežné u kresťanov cca prvých 300 rokov, kto by bol vlastne za toho Hitlera bojoval, keby to kresťania odmietli?! Kto by povraždil ty milióny Židov, Slovanov, ... keby tie vraždenia kresťania odmietli?! Je to už dosť rokov, čo som si začal viac všímať praktickú realitu v súčasných cirkvách (ktoré o sebe tvrdia, že sú kresťanské) a porovnávať s tým, čo je napísané v evanjeliách, či s tým, ako Ježišove pokyny realizovala v praktickom živote prvá kresťanská cirkev. Vo viacerých prípadoch som zistil vyslovene až protichodné výklady či konania, ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo. Tak som sa pokúsil nejako vymedziť obdobie, v ktorom v histórii kresťanstva nastal tento BOD ZLOMU, v ktorom sa kresťanstvo začalo zásadným spôsobom odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia. Ako iste viete, kresťanstvo bolo v počiatkoch prenasledované, v lepšom prípade tolerované. No Rímu sa ho v žiadnom prípade nedarilo pokoriť či ovládnuť. Až prišiel na scénu cisár Konštantín I. (roky cca 273 až 337). Ten urobil geniálny štátnický ťah, ktorý sa s obľubou praktizuje dodnes – v roku 313 sa rozhodol ukončiť prenasledovanie kresťanov a aby si ich mohol podrobiť (keď to dovtedy nešlo po zlom), rozhodol sa ich SPRIAHNUŤ SO ŠTÁTNOU MOCOU. Korunu tomu nasadil cisár Theodosius I., keď v roku 380 definoval kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Od tohto obdobia začali kresťanskí duchovní vodcovia prispôsobovať kresťanskú náuku viac potrebám štátnej moci ako potrebám Boha. Môžeme teda konštatovať, že vzniklo nové náboženstvo, ktoré si ponechalo v názve pôvodnú osvedčenú „ochrannú známku“ Ježišovho učenia, a to: Kresťanstvo verzia 2.0 Na toto kresťanstvo verzia 2.0 sa postupom času nabaľovali rôzne ohavnosti. Niektorí duchovní vodcovia ako napr. Luther, Kalvín, a pod. to už nevydržali, a tak sa snažili aspoň čiastočne zbaviť nahromadeného balastu v cirkvi. Hlavný problém ale u väčšiny z nich vidím v tom, že sa snažili reformovať cirkev iba v rámci kresťanstva verzia 2.0. O reálnom návrate k tým najdôležitejším hodnotám kresťanstva verzia 1.0 však prakticky neuvažovali. Jediným známejším (v našich zemepisných šírkach) reformátorom, ktorý chcel realizovať návrat k hodnotám kresťanstva verzia 1.0 v tomto období, bol Petr Chelčický. Za zjavné rozpory medzi kresťanstvom verzia 1.0 a kresťanstvom verzia 2.0, ktoré sú dôsledkom spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej, ktoré sú aktuálne práve i v súčasnej dobe a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, s minimálne s desiatkami miliónov násilne usmrtených ľudí (len v minulom storočí to možno bolo i cez 100 miliónov), môžeme zaradiť práve tieto dva: 1. Vzťah k válčeniu alebo k násiliu celkovo. Ježišovo učenie môžeme charakterizovať, z hľadiska vzťahu k násiliu, ako učenie nenásilia. Dá sa to odvodiť na základe viacerých statí z Nového zákona. Postačujúci a jednoznačný dôkaz nájdeme napríklad u Matúša, 5. kapitola, 38. až 48. verš. Tak to chápali prví Ježišovi učeníci a na základe tohto učenia prví kresťania odmietali účasť na akýchkoľvek vojenských výpravách. Až Augustín (cca 400 rokov po Kristovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou a v dôsledku tohto aktu, začal vymýšľať doktríny, ktoré postupne schvaľovali válčenia kresťanov. V súčasnosti (v dobe kresťanstva verzia 2.0) situácia dospela do takého štádia, že štát ani nemusí kresťanov nútiť ísť válčiť - oni do toho idú dobrovoľne. Čo je však ešte šokujúcejšie, vo vojenských mundúroch nájdeme značné množstvo farárov – duchovných vodcov kresťanov, a to nie ako obyčajných vojakov, ale rovno s dôstojníckymi frčkami. Ak by boli išli do týchto vojnových ohavností farári samostatne ako vojaci bez požehnania, posvätenia či súhlasu cirkví, dalo by sa to brať ako zlyhanie jednotlivca, čo je síce smutné, ale stáva sa to. No ich vyslali priamo cirkvi, a to naprieč denominačnému spektru!! Toto konanie cirkví však zaraďujem do kategórie vedomého spreneverenia sa svojmu poslaniu, no nie som si istý, či sú súčasné cirkvi ešte vôbec schopné takýto pojem pochopiť. 2. Vzťah k majetku, v súčasnosti v ČR cirkevné reštitúcie. Obhajovanie cirkevných reštitúcií bolo sprevádzané krásnym sloganom – „co bylo ukradeno, musí být vráceno“. Cirkev si v reštitúciách nárokuje majetok, ktorý údajne legálne nadobúdala stáročia spätne. Tento majetok (okrem iného) pochádzal z povinných odvodov desiatkov cirkevníkmi. Zásadná otázka číslo 1 ohľadom právno-morálneho nároku na reštituovaný majetok teda znie: Ako sa mohli poddaní slobodne, demokraticky rozhodnúť pred 200, 300, 500, 1000 rokmi, či budú členmi cirkvi alebo nie?!! Nedávno sme si znova pripomínali, že pred viac ako 600 rokmi „nejaký Hus“ ani nechcel vystúpiť z cirkvi, len ju chcel trochu reformovať, a všetci dobre vieme, ako skončil. Skúsme sa na cirkevné reštitúcie pozrieť i zo stránky kresťanskej vierouky. Na pomoc si zoberiem 16. verš z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Zásadná otázka číslo 2 teda znie: Asi koľko neveriacich ľudí prijalo Ježiša ako svojho spasiteľa, keď videli u cirkví, naprieč denominačnému spektru, dobrý skutok vo forme cirkevných reštitúcii?!! Alebo, že by mala otázka skôr znieť: Koľko ľudí asi nadobro odradila hamižnosť cirkví v presadzovaní cirkevných reštitúcii od toho, aby sa stali kresťanmi?!! V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ani v Novom zákone, ani v žiadnych iných zdrojoch som nenašiel zmienku o tom, že by sa na živobytie apoštolov Petra, Pavla či iných nasledovníkov Krista v dobe kresťanstva verzia 1.0, povinne museli skladať pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria! Ak neexistuje cirkev, tak sa snažím nájsť aspoň nejaký zbor s nejakým farárom či prostým duchovným vodcom, ktorý sa však verejne dištancuje od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva (a ktoré majú nejak na svedomí minimálne desiatky miliónov násilne usmrtených ľudí - len v minulom storočí to možno bolo i cez sto miliónov a ktoré najviac odradzujú neveriacich od prijatia Krista), teda válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku. Ja sa pokúšam o nájdenie nejakých rezíduí toho kresťanstva, ktoré tu bolo cca prvých 300 rokov. Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tie dve najdôležitejšie Ježišove vety nad ktoré niet tak, ako sú vyššie napísané. Bez všelijakých zmien, doplnkov, náhrad či výnimiek a nebazírujem pritom na nejakých detailoch kresťanskej dokonalosti. Prečo sa odvolávam na život kresťanov prvých cca 300 rokov? Nevidím v nich nejaký ideál, stačí si prečítať iba listy apoštolov - samé napomínania. Zásadný rozdiel voči súčasným cirkvám však vidím v tom, že sa aspoň snažili napĺňať tie dve vety nad ktoré niet (a obzvlášť tú druhú) tak, ako sú napísané. Nikde som sa nedočítal, že by na ich rukách zostávala krv ich blížnych. To sa mnohokrát radšej nechali zabiť od svojich panovníkov ako by mali ísť válčiť do armády a spolupodieľať sa tak na krviprelievaní svojich blížnych. Nepožadovali od nikoho povinné desiatky, nedožadovali sa žiadnych reštitúcií od rímskeho impéria a ani nepotrebovali aby sa na platy ich duchovných vodcov povinne skladali pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria. I keď mali mizerné podmienky k životu, dokázali vyžiť iba z peňazí ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí. Po Vašom prečítaní vyššie uvedeného textu mám na Vás otázku. Poznáte nejakého farára, ktorý by spĺňal tieto moje požiadavky, prosím?
Milan_R vloženo: 29/07/2018 komentáře (33) Jak to hodnotíš? 76 88
seznámení
Hledám tady muže, který jde za Ježíšem. Jsem protestant.
Ejmi vloženo: 08/02/2018 komentáře (2) Jak to hodnotíš? 76 88
seznámení
Je zde normální žena z Valmezu v přiměřeném věku?
KIASOUL18 vloženo: 21/02/2018 komentáře (0) Jak to hodnotíš? 76 88