Hľadám farára, kresťanského, poradíte mi prosím?

Na úvod by som chcel povedať, že nepatrím do žiadnej cirkvi či nejakej sekty. K štúdiu Biblie, či vlastne hlavne k štúdiu Ježišovho učenia, sa snažím pristupovať nezaťažený dogmatikou jednotlivých cirkví.

O čo mi ide?

Pri čítaní Nového zákona som narazil na značné množstvo Ježišových pokynov. Keď som sa zamyslel nad reálnymi možnosťami ich všetky naplňovať, tak som dospel k záveru, že takýto úkol je nemožný v ľudských silách realizovať. Pritom som sa nechcel upnúť na naplňovanie nejakých menej podstatných či okrajových pokynov s tým, že by mi to najdôležitejšie mohlo uniknúť. Tak som teda hľadal to, čo práve Ježiš považuje za to najdôležitejšie, za to najpodstatnejšie vo svojom učení. No a našiel som tieto dve vety:

1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)

Ježiš ich jednoznačne vyzdvihol nad ostatné svoje pokyny a označil ich za prikázania nad ktoré niet!!

Keď som sa nad týmito dvoma vetami hlbšie zamyslel a pokúsil sa pozrieť na ich naplňovanie kresťanmi posledných 2000 rokov, tak som dospel k týmto záverom.

Tú prvú vetu pokonštantínovskí kresťania, po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, nejak v tichosti vypustili a pokúsili sa ju nahradiť, zo začiatku rôznymi výraznými ľuďmi, ktorých nazývali svätými a stavali dokonca i chrámy ich menami pomenované. Niekedy si vystačili i s obyčajnými soškami. Po cca tisíc rokoch určitú časť kresťanov omrzelo uctievanie sošiek či svätých a začali hľadať nejakú inováciu. No a objavili, že hlavne čo potrebujú, je úžasná viera, avšak bez lásky - viz. Luther. Niektorým sa toto nejak až-tak nepáčilo a rozhodli sa, že najdôležitejšie bude, keď budú uctievať sobotu. Iným sa ani toto nepáčilo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejší je krst, a to ponorením celého človeka a hlavne dospelého do vody. Niektorým sa ani toto nepozdávalo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejšie je pri zhromaždení kresťanov hovoriť jazykmi, ktorým stejne nik nerozumie. ... No a niektorí zase považovali za to najpodstatnejšie to, akým menom majú vlastne oslovovať Boha.

U tej druhej vety si zase kresťania zobrali príklad z duchovných vodcov izraelského národa z Ježišovej doby. Tí síce pritakali Ježišovi, že je najdôležitejšie milovať blížneho svojho ako samého seba, no následne im nerobilo najmenší problém urobiť si u Ježiša výnimku a poslali ho na krutú smrť. No a tak si i pokonštantínovskí kresťania narobili kopu rôznych výnimiek v tejto druhej Ježišovej vete nad ktorú niet. Však len v minulom storočí tí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, poslali na krutú smrť minimálne desiatky miliónov ľudí, no možno to presiahlo i 100 miliónov. Však ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia sa hlásila v Nemecku ku kresťanstvu drvivá väčšina obyvateľov, t.j. cca 95 % (cca 2/3 obyvateľov sa hlásilo k protestantizmu a cca 1/3 ku katolíckej cirkvi), teda v dobe keď si za svojho národného vodcu zvolili dobrovoľne - demokraticky práve Hitlera. Keby sa boli títo kresťania zachovali tak, ako to bolo bežné u kresťanov cca prvých 300 rokov, kto by bol vlastne za toho Hitlera bojoval, keby to kresťania odmietli?! Kto by povraždil ty milióny Židov, Slovanov, ... keby tie vraždenia kresťania odmietli?!

Je to už dosť rokov, čo som si začal viac všímať praktickú realitu v súčasných cirkvách (ktoré o sebe tvrdia, že sú kresťanské) a porovnávať s tým, čo je napísané v evanjeliách, či s tým, ako Ježišove pokyny realizovala v praktickom živote prvá kresťanská cirkev. Vo viacerých prípadoch som zistil vyslovene až protichodné výklady či konania, ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo.

Tak som sa pokúsil nejako vymedziť obdobie, v ktorom v histórii kresťanstva nastal tento BOD ZLOMU, v ktorom sa kresťanstvo začalo zásadným spôsobom odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia.

Ako iste viete, kresťanstvo bolo v počiatkoch prenasledované, v lepšom prípade tolerované. No Rímu sa ho v žiadnom prípade nedarilo pokoriť či ovládnuť. Až prišiel na scénu cisár Konštantín I. (roky cca 273 až 337). Ten urobil geniálny štátnický ťah, ktorý sa s obľubou praktizuje dodnes – v roku 313 sa rozhodol ukončiť prenasledovanie kresťanov a aby si ich mohol podrobiť (keď to dovtedy nešlo po zlom), rozhodol sa ich SPRIAHNUŤ SO ŠTÁTNOU MOCOU. Korunu tomu nasadil cisár Theodosius I., keď v roku 380 definoval kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Od tohto obdobia začali kresťanskí duchovní vodcovia prispôsobovať kresťanskú náuku viac potrebám štátnej moci ako potrebám Boha.

Môžeme teda konštatovať, že vzniklo nové náboženstvo, ktoré si ponechalo v názve pôvodnú osvedčenú „ochrannú známku“ Ježišovho učenia, a to:

Kresťanstvo verzia 2.0

Na toto kresťanstvo verzia 2.0 sa postupom času nabaľovali rôzne ohavnosti. Niektorí duchovní vodcovia ako napr. Luther, Kalvín, a pod. to už nevydržali, a tak sa snažili aspoň čiastočne zbaviť nahromadeného balastu v cirkvi. Hlavný problém ale u väčšiny z nich vidím v tom, že sa snažili reformovať cirkev iba v rámci kresťanstva verzia 2.0. O reálnom návrate k tým najdôležitejším hodnotám kresťanstva verzia 1.0 však prakticky neuvažovali. Jediným známejším (v našich zemepisných šírkach) reformátorom, ktorý chcel realizovať návrat k hodnotám kresťanstva verzia 1.0 v tomto období, bol Petr Chelčický.

Za zjavné rozpory medzi kresťanstvom verzia 1.0 a kresťanstvom verzia 2.0, ktoré sú dôsledkom spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej, ktoré sú aktuálne práve i v súčasnej dobe a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo, s minimálne s desiatkami miliónov násilne usmrtených ľudí (len v minulom storočí to možno bolo i cez 100 miliónov), môžeme zaradiť práve tieto dva:

1. Vzťah k válčeniu alebo k násiliu celkovo.

Ježišovo učenie môžeme charakterizovať, z hľadiska vzťahu k násiliu, ako učenie nenásilia. Dá sa to odvodiť na základe viacerých statí z Nového zákona. Postačujúci a jednoznačný dôkaz nájdeme napríklad u Matúša, 5. kapitola, 38. až 48. verš. Tak to chápali prví Ježišovi učeníci a na základe tohto učenia prví kresťania odmietali účasť na akýchkoľvek vojenských výpravách. Až Augustín (cca 400 rokov po Kristovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou a v dôsledku tohto aktu, začal vymýšľať doktríny, ktoré postupne schvaľovali válčenia kresťanov. V súčasnosti (v dobe kresťanstva verzia 2.0) situácia dospela do takého štádia, že štát ani nemusí kresťanov nútiť ísť válčiť - oni do toho idú dobrovoľne. Čo je však ešte šokujúcejšie, vo vojenských mundúroch nájdeme značné množstvo farárov – duchovných vodcov kresťanov, a to nie ako obyčajných vojakov, ale rovno s dôstojníckymi frčkami. Ak by boli išli do týchto vojnových ohavností farári samostatne ako vojaci bez požehnania, posvätenia či súhlasu cirkví, dalo by sa to brať ako zlyhanie jednotlivca, čo je síce smutné, ale stáva sa to. No ich vyslali priamo cirkvi, a to naprieč denominačnému spektru!! Toto konanie cirkví však zaraďujem do kategórie vedomého spreneverenia sa svojmu poslaniu, no nie som si istý, či sú súčasné cirkvi ešte vôbec schopné takýto pojem pochopiť.

2. Vzťah k majetku, v súčasnosti v ČR cirkevné reštitúcie.

Obhajovanie cirkevných reštitúcií bolo sprevádzané krásnym sloganom – „co bylo ukradeno, musí být vráceno“. Cirkev si v reštitúciách nárokuje majetok, ktorý údajne legálne nadobúdala stáročia spätne. Tento majetok (okrem iného) pochádzal z povinných odvodov desiatkov cirkevníkmi.

Zásadná otázka číslo 1 ohľadom právno-morálneho nároku na reštituovaný majetok teda znie:
Ako sa mohli poddaní slobodne, demokraticky rozhodnúť pred 200, 300, 500, 1000 rokmi, či budú členmi cirkvi alebo nie?!! Nedávno sme si znova pripomínali, že pred viac ako 600 rokmi „nejaký Hus“ ani nechcel vystúpiť z cirkvi, len ju chcel trochu reformovať, a všetci dobre vieme, ako skončil.

Skúsme sa na cirkevné reštitúcie pozrieť i zo stránky kresťanskej vierouky. Na pomoc si zoberiem 16. verš z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“

Zásadná otázka číslo 2 teda znie:
Asi koľko neveriacich ľudí prijalo Ježiša ako svojho spasiteľa, keď videli u cirkví, naprieč denominačnému spektru, dobrý skutok vo forme cirkevných reštitúcii?!!

Alebo, že by mala otázka skôr znieť:
Koľko ľudí asi nadobro odradila hamižnosť cirkví v presadzovaní cirkevných reštitúcii od toho, aby sa stali kresťanmi?!!

V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ani v Novom zákone, ani v žiadnych iných zdrojoch som nenašiel zmienku o tom, že by sa na živobytie apoštolov Petra, Pavla či iných nasledovníkov Krista v dobe kresťanstva verzia 1.0, povinne museli skladať pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria!

Ak neexistuje cirkev, tak sa snažím nájsť aspoň nejaký zbor s nejakým farárom či prostým duchovným vodcom, ktorý sa však verejne dištancuje od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva (a ktoré majú nejak na svedomí minimálne desiatky miliónov násilne usmrtených ľudí - len v minulom storočí to možno bolo i cez sto miliónov a ktoré najviac odradzujú neveriacich od prijatia Krista), teda válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku.

Ja sa pokúšam o nájdenie nejakých rezíduí toho kresťanstva, ktoré tu bolo cca prvých 300 rokov. Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tie dve najdôležitejšie Ježišove vety nad ktoré niet tak, ako sú vyššie napísané. Bez všelijakých zmien, doplnkov, náhrad či výnimiek a nebazírujem pritom na nejakých detailoch kresťanskej dokonalosti. Prečo sa odvolávam na život kresťanov prvých cca 300 rokov? Nevidím v nich nejaký ideál, stačí si prečítať iba listy apoštolov - samé napomínania. Zásadný rozdiel voči súčasným cirkvám však vidím v tom, že sa aspoň snažili napĺňať tie dve vety nad ktoré niet (a obzvlášť tú druhú) tak, ako sú napísané. Nikde som sa nedočítal, že by na ich rukách zostávala krv ich blížnych. To sa mnohokrát radšej nechali zabiť od svojich panovníkov ako by mali ísť válčiť do armády a spolupodieľať sa tak na krviprelievaní svojich blížnych. Nepožadovali od nikoho povinné desiatky, nedožadovali sa žiadnych reštitúcií od rímskeho impéria a ani nepotrebovali aby sa na platy ich duchovných vodcov povinne skladali pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria. I keď mali mizerné podmienky k životu, dokázali vyžiť iba z peňazí ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí.

Po Vašom prečítaní vyššie uvedeného textu mám na Vás otázku.

Poznáte nejakého farára, ktorý by spĺňal tieto moje požiadavky, prosím?

mdo milan_r 29.7.2018

komentáře: (33)


stepb 30.7.2018

Milane-R a nestačil by ti páter Marian Kuffa??.....

stepb 30.7.2018

či Páter Ján Buc?

milan_r 30.7.2018

stepb, vďaka za konkrétne tipy. Tomu pánovi Kuffovi som sa aj pokúsil napísať ešte koncom minulého roku, dokonca na dve e-mailové adresy. No dodnes som neobdržal odpoveď. Ten pán Buc mi nič nehovorí a na webe som o ňom nenašiel nejaké jasné indície, ktoré by naznačovali, že by spĺňal moje požiadavky.
Nehľadám žiadneho skvelého či báječného farára, hľadám však iba takého, ktorý sa verejne dištancuje iba od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva, teda akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku.

stepb 31.7.2018

Kufa má plno práce s bezdomovci a bývalými vězni, nemá čas odepisovat všem, jedině že bys šel k němu jako dobrovolník na pár měsíců ;).

milan_r 31.7.2018

stepb, vravíš že pán Kuffa nemá čas odepisovat všem. Zaujímavé. My v práci taktiež dostávame značné množstvo e-mailov, ktoré nás taktiež hodne zaťažujú. No považujeme za vec elementárnej slušnosti na každý slušný e-mail aspoň dať stručnú odpoveď. No a pritom nie som obklopený žiadnymi úžasnými kresťanmi ale iba väčšinou prostými pohanmi.

Ďalej naznačuješ, že bych měl jít k němu jako dobrovolník na pár měsíců ;). Vieš, nie som nezamestnaný a teda nemôžem si dovoliť ísť len tak na pár mesiacov niekde do sveta a vykonávať tam nejakú sebeušľatilešiu činnosť. Pritom v mojej práci, i keď sa zrovna nevenujeme práci s bezdomovcami či bývalými väzňami, taktiež vykonávame hodne užitočnej práce pre našu klientelu.

No a že sa pán Kuffa venuje práci s bezdomovcami a bývalými väzňami? Áno, to považujem za pozitívne. Považujem za pozitívne i to, že sa mu pri tejto jeho činnosti podarí pomôcť desiatkám či stovkám ľudí. Čo je však zarážajúce u tejto jeho činnosti je to, že mu na druhej strane vôbec nevadí, že kresťania, jeho profesní kolegovia - farári vstupujú dobrovoľne a za slušný peniaz do armád, ktoré len v tomto storočí totálne rozvrátili viaceré okolité, prevažne mohamedánske, krajiny a pritom povraždili stotisíce či až na milióny ich obyvateľov, včetne žien, starcov a detí.

milan_r 31.7.2018

jestrab píšeš: Každý je přece zodpovědný sám za sebe. Proč by měl být farář zodpovědný za rozhodnutí jiných farářů, možná myslíš dokonce i faráře z jiných století?

Áno v to máš pravdu, že každý je zodpovedný sám za seba. Keď niekto dobrovoľne v minulosti vstupoval do takých organizácii ako KSČ či v Nemecku do NSDAP a pritom sa nepostavil jasne proti šialenostiam ktoré tieto organizácie mnohokrát predvádzali, tak je logické, že v súčasnosti je takýto človek minimálne morálne odsudzovaný, keď už na právne odsúdenie sú dôkazy nedohľadateľné. Tak isto je logické, keď niekto vstúpi dobrovoľne do takých organizácii, aké predstavujú súčasné cirkvi, a jasne sa nevyjadrí proti účasti ich členov, ich vedúcich predstaviteľov - farárov v armádach, ktoré len v tomto storočí totálne rozvrátili značnú časť okolitého - prevažne mohamedánskeho sveta, tak je minimálne morálne spoluzodpovedný za to, čo tieto vojská v týchto krajinách previedli.

milan_r 2.8.2018

jestrab píšeš, že o tých farároch v armádach nič nevieš. U Teba, ako prostého kresťana, by sa to dalo pochopiť. Avšak všetci farári, všetci duchovní vodcovia zo všetkých cirkví veľmi dobre vedia o čom hovorím!

Doposiaľ som sa snažil poukazovať na dôsledky válčenia kresťanov prevažne v bežnej občianskej rovine. Vhodné je však poukázať na dôsledky válčenia kresťanov i v duchovnej rovine. Keď som poukazoval na povraždených ľudí kresťanmi v občianskej rovine, napočítal som ich za posledných cca 1700 rokov na maximálne stovky miliónov. Dovolím si však odhadnúť, že len vojny západných kresťanských vojsk v tomto storočí v prevažne mohamedánskych krajinách, utvrdili stovky miliónov preživších moslimov v tom, že kresťania i v tomto tisícročí sú rovnaká verbež, ak nie i horšia, ako bola tá, ktorá u nich vraždila a drancovala pred cca 1000 rokmi. Keby sa boli kresťania, ich duchovní vodcovia, aspoň verejne dištancovali od týchto válečných výprav, tak mohli preživší moslimovia brať tieto vojenské výpravy ako bežné válečnícke výpravy pohanských panovníkov. Tým však, že cirkvi sa s týmito válečníckymi výpravami stotožnili a tie trocha väčšie vyslali do týchto armád dobrovoľne, a za veľmi slušný peniaz i svojich farárov, v podstate spečatili v povedomí moslimov názor, že sa jedná o novodobé križiacke výpravy!! Dodnes som dokonca nestretol ani len jednoho-jediného kresťanského duchovného vodcu, ktorý by sa proti tomuto válečníckemu náboženskému fanatizmu kresťanov nejak postavil. A tak si zase budú moslimovia stáročia z pokolenia na pokolenie rozprávať, ako k nim opätovne v 21. storočí vtrhli kresťania, totálne rozvrátili ich hospodárstvo a povraždili v nich až na milióny ich obyvateľov, včetne žien, starcov a detí.

Dovolím si teda odhadom tvrdiť, že tieto válečnícke skutky kresťanov iba v tomto storočí odradili možno stovky miliónov moslimov, skorej i miliardy - počítajúc vo vzdialenej budúcnosti, od potenciálneho prijatia Krista za svojho spasiteľa.

milan_r 3.8.2018

jestrab, z Tvojich vyjadrení je zrejmé, že sa od Teba relevantnej rady ohľadom riešenia môjho problému nedočkám. Ty si proste vyznavač tej cirkvi, toho kresťanstva, toho štátneho náboženstva, ktoré tu vzniklo v 4. storočí. Ja sa však snažím nájsť rezídua toho kresťanstva, ktoré tu bolo prvých cca 300 rokov. Hľadám tých kresťanov, ktorí tú druhú Ježišovu vetu nad ktorú niet, tú o láske k blížnemu, berú vážne. Hľadám tých kresťanov, ktorí za svojich blížnych považujú rovnocenne všetkých ľudí na celom svete. Teda bez všelijakých výnimiek, a to už či už rasových, náboženských, farby pleti, či sú z východu alebo západu, či sú zo severu alebo z juhu, či sú to Nemci či Rusi či Izraelčania alebo Afgánci, ...

milan_r 3.8.2018

jestrab, keďže tvrdíš, že nie si vyznavač žiadnej cirkvi tak vedz, že zásadný rozdiel medzi predkonštantínovskými a pokonštantínovskými kresťanmi je v praktickom výklade tej druhej Ježišovej vety nad ktorú niet, tej o láske k blížnemu. Prvotní kresťania neboli zrovna ideálni kresťania ale toho opačného pólu k láske k blížnemu sa snažili maximálne vyhýbať. No a niečo také ako vražda svojho blížneho, včetne pomyselných nepriateľov, bolo pre nich niečo ťažko predstaviteľné. Môžeme to vidieť napr. u Hippolyta Rímskeho, žil cca roky 170-235, ktorý v súvislosti s uverivšími vojakmi v Ježiša, riekol v diele Apoštolská tradice toto:

Voják, který je podřízený, nezabije člověka. Dostaneli k tomu rozkaz, nevykoná ho. Nebude skládat přísahu. Když však nechce, bude odmítnut.

Avšak Augustín, roky 354-430, teda cca 200 rokov po Hippolytovi, po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, totálne otáča, zásadne mení pravidlá hry, a po novom vysvetľuje, že vražda z kresťanského hľadiska vlastne nie je vždy chápaná ako vražda:

.. a proto naprosto nepřestoupili přikázání Nezabiješ ti muži, kteří na Boží popud vedli války nebo potrestali zločince smrtí, ztělesňujíce státní moc, podle jeho zákonů, ..

Augustín v podstate oficiálne v praxi poopravil druhé Ježišove najväčšie prikázanie o láske k blížnemu na:

Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, až na výnimky, ktoré ti určí panovník!

Od tej doby panovníci postupne prechádzali z dobyvačných vojen na spravodlivé obranné vojny či obranno-preventívne vojny. Veď nakoniec i tú najväčšiu začal psychopat Hitler ako obrannú proti židobolševikom. No a keď videli ďalší cirkevní preláti, že Augustínovi prešla úprava Ježišovho prikázania lásky k blížnemu, tak i oni si ho poopravili. Niekto si pridal čarodejnice či kacírov, niekto černochov, niekto indiánov, niekto mohamedánov, niekto protestantov, niekto katolíkov a niekto zase iných protestantov - napr. Zwingli, niekto Nemcov, niekto Francúzov, .. no a v súčasnosti sú v móde Rusi. Ani veľký reformátor Martin Luther taktiež nezostal pozadu. Na základe svojho nenávistlivého náboženského fanatizmu vyjadrenom v jeho diele O židoch a ich klamstvách si ho upravil na:

Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, okrem židov a na výnimky, ktoré ti určí panovník!

Však i Adolf Hitler po 400 rokoch obdivoval Martina Luthera ako najväčšieho nemeckého génia a mnohí nemeckí evanjelici vedome spolupracovali s nemeckým nacizmom. Nechcem však týmto obviňovať z náboženského fanatizmu iba Luthera, v podstate

KAŽDÝ, KTO TVRDÍ, ŽE MÁ VIERU V BOHA A PRITOM NEJAKÝM SPÔSOBOM NENÁVIDÍ SVOJICH BLÍŽNYCH, JE NÁBOŽENSKÝM FANATIKOM.

Smutné na tom je to, že viac-menej celé to pokonštantínovské kresťanstvo je prelezené náboženskými fanatikmi rôzneho druhu, či ich podporovateľmi alebo TICHÝMI PRITAKÁVAČMI, za ktorými zostali až stovky miliónov násilne usmrtených ľudí, na ktorých násilnej smrti nesie nejakú pečať práve pokonštantínovská verzia kresťanstva. No a počiatok tohoto Zla, vidím práve, okrem Konštantína, v Augustínovi, pretože on, ako viac-menej najväčšia duchovná autorita tej doby, pripustil svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne vstup nenávisti do Ježišovho prikázania lásky k blížnemu.

Aby som nepoukazoval iba na náboženský fanatizmus kresťanstva v.2.0 v dávnej či menej dávnej minulosti, je vhodné taktiež poukázať naň i v súčasnosti. Ako tabuľkovo-ukážkový príklad si môžeme zobrať čiste výsledky verejne dostupného štatistického prieskumu z Iraku. Pred rokom 2003, za vlády najväčšieho diktátora Saddáma Husajna, žilo v Iraku cca 1,3 milióna kresťanov. Po demokratizačno-evanjelizačnom procese uskutočnenom západnými kresťanskými vojskami, ktorých súčasťou boli i kresťanskí farári naprieč denominačným spektrom, zostalo v súčasnosti v Iraku iba cca 300 tisíc kresťanov. No a následné očakávania, že preživší tohoto demokratizačno-evanjelizačného procesu by nám mali byť srdečne vďační za to, že ich teraz pozveme k nám na Západ, považujem za prejav straty súdnosti.

V celej tej histórii kresťanstva po Konštantínovi do 19. storočia som narazil na jediného Kresťana - duchovného vodcu, ktorý ma obzvlášť zaujal, na Petra Chelčického. Možno sa to niekomu zdá málo. No čiastočne ma upokojilo to, keď som sa pozrel na Ježiša, na to, ako on pochodil u vtedajších duchovných vodcov - elity izraelského národa. Vlastne jediní duchovní vodcovia s ktorými bol schopný ako-tak komunikovať, boli farizeji. No podľa novozákonných záznamov iba štyria z nich brali Ježišove slová vážne. Skúsil som i zisťovať, koľko tých farizejov celkovo bolo. Našiel som číslo niečo vyše 6000. Teda pomerove cca 1 z 1500. Že by tento pomer 1 z 1500 dával i odpoveď na otázku, ako to vlastne Ježiš myslel, keď povedal v Mt 22,14.: Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.? Ktovie. Nerobím si však ilúzie, že práve u súčasných duchovných vodcov je tento pomer zásadne odlišný.

josef79 3.8.2018

Milan_R: jako malý jsem úplnou náhodou zašel do besedního domu u nás v městě na skupinku 12 lidí, kteří si říkali pouze UČEDNÍCI KRISTOVI. Nepodařilo se mi o nich zjístit něco, cokoliv. Vlastě nic. Vyléčili tam všechny lidi co tam přišli. Chromý odcházel po svých. Slepá stará paní zase viděla a jeden hluchý slyšel. Já se zbavil tříselné kýly. Bylo to hodně zvláštní. Oni se sami neoznačovali, jako léčitelé. Všechno zařizuje prý Kristus. Vlastně, ale nikomu nic neprozradili. Když na mě přišla řada (měli jsme zavřené oči) slyšel jsem jej mluvit, jako by pouze ke mě-je to osobní a tlačili mě jeho ruce k zemi, cítil jsem jak se mě dotýkají. Je to, ale divné, protože podle svědků mé rodiny, která se na to dívala, tak se mě nikdo vůbec nedotýkal a ani nikdo ke mě nemluvil. Padl jsem na zem a cítil se, jako když ráno jste v posteli, je Vám fajn a nechce se Vám vstávat. Jestli to byli léčitelé, nevím, ale jen nám řekli, že to bylo předáno od krista jeho učedníkům a od nich se to předává dál. Tak jestli to nejsou ti lidi co hledáte? Lepší nenajdete. Bohužel nemám žádné informace a potom je u nás radnice zakázala a církev se odmítla k tomu vyjádřit, takže nic. Na internetu jsem nic nenašel.

stepb 3.8.2018

Milane_R a co říkáš na starý zákon, kdy izraelité , vyvolený boží národ vyvraždily xy jiných národů ?......Mojžíš potom i povraždil lidi ze svého vlastního národa, co se vzepřeli bohu a mojžíš byl stále v boží přízni....je to popsáno ve starém zákoně všechno....nebo to samé David jak stále s někým válčil.

josef79 3.8.2018

vesmírek: toto se hledá. Ak neexistuje cirkev, tak sa snažím nájsť aspoň nejaký zbor s nejakým farárom či prostým duchovným vodcom (takže i církev-v církvi nejsou jen faráři).

stepb 4.8.2018

Otázka pro všechny, co říkáte na to násilí ve starém zákoně??? Nesrovnávám to se zásahy usa do muslimských zemí,kdy to rozdrbali ještě hůř než to bylo před tím....... jen mně zajímá jak se s tím vypořádáváte?

milan_r 4.8.2018

stepb píšeš: Otázka pro všechny, co říkáte na to násilí ve starém zákoně???

A v čom vidíš problém?

Ty si azda starozákonný žid, uznávajúci starozákonné pravidlá hry alebo si kresťan a riadiš sa Ježišovými pokynmi? Bibliu chápem ako celok, avšak pre seba beriem ako záväzný iba Nový zákon. Príbehy zo Starého zákona sú pre mňa inšpiráciu či ponaučením iba do tej miery, pokiaľ to Ježiš nestanovil inak. No a práve vo vzťahu k násiliu Ježiš zaviedol ZÁSADNÉ zmeny oproti Starému zákonu Mt 5, 38-44, kde bolo mlátenie sa hlava-nehlava, takpovediac vecou obvyklou. Teda to starozákonné: Oko za oko a zub za zub, nahradil: Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému, ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé. Ďalšie starozákonné pravidlo: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa, nahradil novým pravidlom: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú.

Avšak pokonštantínovskí kresťania v praxi zavrhli tieto Ježišove ustanovenia.

milan_r 4.8.2018

Ale áno jestrab, mnohé skutočnosti čo sa diali v dobe starozákonnej, sú zachytené v knihách Starého zákona tak, aby to hlavne chápali ľudia v týchto dobách žijúci. Starozákonní ľudia, keby si mali prečítať o dianí v súčasnej spoločnosti, taktiež by mnohé veci nechápali. Preto ani ja sa necítim na to a ani nepovažujem za nezbytne nutné, že by som mal pochopiť všetky state z Biblie, a obzvlášť tie zo Starého zákona. Z Nového zákona je to hlavne Zjavenie Jána. Avšak Evanjelia a Listy či Skutky apoštolov sú väčšinou písané tak, aby ich bol schopný pochopiť i súčasný prostý ľud. Ježiša však považujem za toho, ktorý mal príslušné kompetencie tieto viaceré starozákonné praktiky zásadne zmeniť a ich aj zmenil. Je však smutné, že tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania, v praxi zavrhli tieto Ježišove ustanovenia.

stepb 4.8.2018

Milane_r jsem křesťan starý zákon už neplatí, ale i křesťan musí mít na starý zákon názor.....jinak v novém zákoně, nebo spíš v učení církve je že zabití v případě sebeobrany není hříchem. Kdybych žil ve středověku byl bych rád kdyby mi křížová výprava třeba odstranila třeba souseda jana žižku, který by mně mohl sprovodit ze světa a už vůbec že sem nepustili křížové výpravy mohamedány co by nás taky pěkně rozsekali.

milan_r 4.8.2018

jestrab píšeš: Tedy jen skrze víru jsme ospravedlňováni, zadarmo a pro to není třeba nic dělat, jinak by to nebylo zadarmo, ..

Teda za prvé:
Vravíš zadarmo, zadarmo.. Nič nie je zadarmo! Sú to klasické socialistické žvasty. Za všetko sa musí platiť! Keď Ťa niekto pozve na obed a nemusíš platiť zrovna Ty, tak to neznamená, že ten obed bol zadarmo. Niekto zaň musí zaplatiť. Na to súčasní kresťania veľmi radi a často zabúdajú. To isté platí i o ospravedlnení od hriechu skrz Ježiša. Nie je to zadarmo. Niekto za to ospravedlnenie musel kruto zaplatiť.

Za druhé:
Hneď v prvom príspevku uvádzam, že kresťania v tichosti vypustili tú prvú najdôležitejšiu Ježišovu vetu nad ktorú niet, tú o láske k Bohu a pokúsili sa ju nahradiť. Ty asi patríš k tým, ktorí presadzujú ako najdôležitejšiu úžasnú vieru, ako Luther. Niežeby som vieru zavrhoval, to nie. Ale pýtam sa:
Myslíš, že práve viera je postačujúca v drvivej väčšine prípadov? Však i démoni veria, Jk 2, 19.

romanh 27.12.2018

Ahoj Milan,
Ohľadne toho čo hľadáš, myslím, že odpoveď nájdeš v kresťanskom hnutí Posledná reformácia - The Last Reformation od Dánskeho >kresťana> Torbena Sondergaarda.
Viac nájdeš na stránkach http://poslednareformacia.sk/
Odporúčam si ako prvé pozrieť film o tom http://poslednareformacia.sk/film-zaciatok/
Torben ide presne tam, kam aj ty mieriš - na začiatok prvého cirkevného hnutia, ako sa o tom píše v Skutkoch apoštolov.
Ak budeš mať otázky, budem rád ak mi napíšeš, rád sa s tebou stretnem.
Maj sa pekne
Roman

milan_r 28.12.2018

Roman,
pozrel som si Tvoj doporučovaný web poslednareformacia.sk, no nie som si istý, či si pochopil, čo hľadám. Teda znovu sa to pokúsim zopakovať. Mne v týchto debatách ide o to, nájsť nejakých ľudí s nejakým duchovným vodcom, ktorí berú tieto dve Ježišove vety nad ktoré niet, za najzákladnejší základ Ježišovho učenia a aspoň sa snažia ich aj naplňovať, avšak bez akýchkoľvek náhrad, výnimiek či zmien:

1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)

Teda všetky ostatné skutočnosti či prikázania beriem nie až tak dôležité, ako sú dôležité práve tieto dve vety.

U tej prvej Ježišovej vety nad ktorú niet som vymenoval (hneď v prvom príspevku) viacej skutočností, ktoré považujem za šialenstvo, i keď o niektorých by sa dalo aspoň diskutovať. Avšak prihlásenie sa k cirkevným reštitúciam chápem ako VEDOMÉ prihlásenie sa ku všetkým tým ohavnostiam čo cirkev celý stredovek predvádzala a na základe ktorých majetok získavala. Prihlásenie sa k reštitúciam chápem ako prihlásenie sa k inkvizícii, prihlásenie sa k upaľovaniu kacírov a čarodejníc, prihlásenie sa k dobe pobielohorskej - k dobe temna, prihlásenie sa k vyznávaniu viery povinne podľa viery panovníka, prihlásenie sa k predaju odpustkov, prihlásenie sa k plateniu povinných desiatkov cirkvi nech to vidím s vierou v Boha akokoľvek (u nás boli zrušené povinné platenia desiatkov až v polovici 19. storočia). Prihlásenie sa k reštitúciam je v konečnom dôsledku znovuzavedením povinných platieb cirkvám daňovými poplatníkmi prostredníctvom štátnej kasy, i keď sa to nenazýva desiatky. A toto sa deje v čase najväčšej slobody, v čase keď sa ľudia v tejto krajine majú najlepšie v dejinách ľudstva, no úžasne veriaci členovia drvivej väčšiny cirkví sú na tom tak biedne, tak mizerne, že i na platy ich vlastných farárov, na ich aktivity, sa musia POVINNE skladať v značnej miere pohanskí daňoví poplatníci prostredníctvom štátnej kasy. V prihlásení sa k reštitúciam nevidím ani štipky lásky k Bohu ale chápem to skôr ako VEDOMÉ kolektívne napľutie Ježišovi do tváre, a preto tu nenachádzam miesto pre diskusiu.

U vzťahu kresťanov k tej druhej vete by som mohol taktiež popísať kopec zlyhaní o ktorých by sa dalo diskutovať. Avšak válčenie kresťanov či tiché pritakávanie válčeniu kresťanov, a z toho vyplývajúce hromadné vraždenia svojich blížnych, hromadné ničenie majetku svojich blížnych, zase chápem ako ten najextrémnejší, najviac do očí bijúci protipól tej druhej Ježišovej vety nad ktorú niet, vety o láske k blížnemu. Preto ani tu nenachádzam miesto pre diskusiu.

Práve pre tieto skutočnosti som si dal požiadavok, že by som chcel nájsť v súčasnej dobe nejakého žijúceho kresťanského duchovného vodcu a s ním nejak previazané kresťanské spoločenstvo, ktoré sa VEREJNE DIŠTANCUJE aspoň od týchto dvoch najviac do očí bijúcich ohavností, teda od akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku, čo v ČR v súčasnosti predstavujú cirkevné reštitúcie. Avšak kto nie je ochotný sa verejne dištancovať aspoň od týchto dvoch vyššie uvedených najväčších ohavností, tak ťažko s ním nájdem nejakú spoločnú reč o Ježišovom učení, o Ježišovom systéme hodnôt, o tom že vôbec berie Ježišove slová vážne.

No a práve o vzťahu ľudí vystupujúcich na Tebou doporučovanom webe poslednareformacia.sk som nejak nikde nenašiel popísaný ich vzťah k týmto dvom najdôležitejším Ježišovým vetám nad ktoré niet. Taktiež som tam nenašiel, že by sa verejne dištancovali od akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku. Zato som na ich webe našiel informácie o forme krstu vo vode či o vyháňaní démonov.

Uložit